Najstaršie správy o Duplíne sú v listinách z roku 1379, ktoré vznikli pri výmene vlastníkov panstva Stročín. Podľa dohody, ktorú potvrdil kráľ Ľudovít I., šľachtici Ákošovci dali stročínske panstvo šľachticom Cudarovcom. Jeho majetkovou súčasťou bol aj Duplín. Je evidentné, že jestvoval aj pred rokom 1379.V písomnostiach od 14. storočia sa táto dedina vyskytuje iba pod názvom Duplín, hoci vo viacerých pravopisných obmenách. Je pravdepodobné, že patrí k početnej skupine názvov starobylých slovenských sídlisk, ktorých názvy boli odvodené od osobného mena a zakončené koncovkou – ín. Taký výklad názvu vedie k predpokladu, že Duplín, spolu so susedným Stročínom boli najstaršími sídliskami v doline hornej Ondavy, jestvujúcimi už pred 11. storočím. Najpravdepodobnejšie pomenovanie obce Duplín pochádza zo slová Duplínsky – priezviska prvého obyvateľa v terajšom chotári. Duplín patril k veľkým dedinám. Zemepáni makovického panstva dali v Duplíne postaviť mýtnicu a zaviedli vyberanie mýta od prevážaných tovarov. Najstaršia správa o tunajšom mýte je z roku 1506. Vyberanie mýtnych poplatkov treba predpokladať aj v 15., prípadne 14. storočí. Táto skutočnosť nepriamo, ale nezvratne dokazuje obchodnú frekvenciu po krajinskej ceste tiahnúcej sa údolím hornej Ondavy v 15. – 16. storočí. V roku 1427 boli duplínske sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 40 port. Duplín patril k veľkým dedinám nielen v doline hornej Ondavy, ale v Šariši vôbec. Tak rozsiahle sídliská boli zvyčajné u dedín, ktorých obyvatelia užívali zákupné právo a zaoberali sa najmä roľníctvom. V 16. storočí bolo šoltýstvo v Duplíne tradičnou inštitúciou a tamojší obyvatelia užívali zákupné, roľnícke právo. Napriek pestrému sídliskovému a právnemu vývinu v 14. – 15. storočí zostal Duplín aj v 16. storočí dedinou so slovenským obyvateľstvom, ktorého hlavným zamestnaním bolo roľníctvo. Nepretržite tu žila šoltýska domácnosť. V 2. polovici 16. storočia v Duplíne žilo 5 – 7 želiarskych domácností. Koncom 16. storočia bol Duplín stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a časť lesným hospodárstvom. Obyvateľstvo obce je prevažne slovenské, rímskokatolíckeho vierovyznania. Súčasnosť: Veľkosť katastra je 903,2 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola pre I. stupeň, materská škola so školskou jedálňou, dom smútku, neoklasicistický rímskokatolícky kostol z roku 1861, obnovený v roku 1948 a 1987.